Keď sa deti liečia cez hru

Terapia hrou nie je „iba hranie sa“. Je to odborne vedený proces, v ktorom dieťa cez hru vyjadruje svoje vnútorné prežívanie, rieši konflikty a rozvíja svoje schopnosti zvládať emócie. O tejto jedinečnej forme terapie sme sa porozprávali s Mgr. Katarínou Papcunovou, ktorá ju v praxi využíva denne.

Čo je terapia hrou a prečo je vhodná práve pre deti?

Terapia hrou je forma psychoterapie, ktorá využíva prirodzený jazyk detí – hru. Kým dospelý vie svoje pocity pomenovať slovami, dieťa často komunikuje cez symboly, fantáziu a hranie. V bezpečnom prostredí terapeutickej miestnosti sa dieťa môže „vyrozprávať“ práve cez hru. Terapia hrou mu pomáha spracovať emócie, získať kontrolu nad svojím správaním a posilniť dôveru v seba samého.

Pre aké deti alebo situácie je terapia hrou najviac odporúčaná?

Terapia hrou je vhodná už od predškolského veku – zvyčajne od 3 rokov, keď dieťa začína prirodzene využívať hru ako spôsob komunikácie a spracovania zážitkov. Odporúčame ju deťom, ktoré zažili stres, zmenu alebo traumatickú udalosť (napr. rozvod, strata blízkeho, nástup do škôlky, šikana). Rovnako je veľmi účinná pri deťoch, ktoré prejavujú úzkosť, hnev, výkyvy nálad, poruchy správania, majú problémy so separáciou, alebo sa vyhýbajú kontaktu s okolím.

Ako vyzerá sedenie terapie hrou? Môže sa na ňom zúčastniť aj rodič?

Sedenie prebieha v špeciálne upravenej miestnosti, kde má dieťa prístup k rôznym terapeutickým hračkám – figúrkam, bábkam, pieskovisku, stavebniciam, výtvarným pomôckam. Terapeut pozorne sleduje, ako sa dieťa hrá, a podľa spôsobu hry vníma, čo sa odohráva v jeho vnútri. Na začiatku terapie sa s rodičom porozprávame samostatne. Pri sedeniach býva dieťa väčšinou samo, no rodič je pravidelne informovaný o priebehu a pokroku.

Je to „len hra“ alebo to má konkrétny terapeutický cieľ?

Nie je to „len“ hra. Ide o veľmi štruktúrovaný, odborne vedený proces. Každá hra, ktorú si dieťa zvolí, má terapeutický význam. Niekedy dieťa opakuje rovnaký scenár – napríklad zachraňuje zvieratká z nebezpečenstva – a my vidíme, že si tým spracováva vlastný pocit ohrozenia alebo strachu. Cieľom je pomôcť dieťaťu pomenovať, zvládnuť a postupne zmeniť svoje prežívanie a správanie.

Ako rozpozná rodič, že jeho dieťa by mohlo potrebovať terapiu hrou?

Ak rodič pozoruje zmeny v správaní, úzkosti, časté záchvaty hnevu alebo plaču, problémy v kolektíve, nočné mory, regres (napr. začne sa pocikávať), alebo sa dieťa dlhodobo uzatvára do seba, je to signál, že potrebuje pomoc. Ak má rodič „len tušenie, že niečo nie je v poriadku“, už to samo o sebe stačí na konzultáciu.

Pomáha terapia hrou aj deťom, ktoré majú hnev, záchvaty plaču alebo sa nevedia ovládať?

Áno. Takéto prejavy sú často výsledkom vnútorného napätia alebo nevypovedaných emócií. Hrou vieme s deťmi pracovať na ich zvládaní – učíme ich pomenovávať svoje pocity, nachádzať iné spôsoby reakcie, a zároveň im ukazujeme, že sú v bezpečí a prijaté.

S akými zmenami sa najčastejšie stretávate po niekoľkých sedeniach?

Vidíme, že deti sú pokojnejšie, lepšie zvládajú prechodové situácie (ranné vstávanie, škôlku, zmeny), prestávajú mať nočné mory, sú otvorenejšie v komunikácii. Často si aj rodičia všimnú, že dieťa sa viac usmieva alebo si vie samo lepšie poradiť v náročnej situácii.

Môže terapia hrou pomôcť aj deťom, ktoré nehovoria alebo sa zatvárajú do seba?

Práve pre takéto deti je hra ideálna. Nemusia rozprávať – hra im dáva priestor na vyjadrenie bez slov. Postupne sa otvárajú a často sa v priebehu terapie začne prirodzene zlepšovať aj ich verbálny prejav.

Koľko sedení je zvyčajne potrebných?

To závisí od dôvodu terapie a individuálnych potrieb dieťaťa. Niekedy stačí 10sedení, inokedy je vhodné pokračovať dlhšie. Vždy to konzultujeme s rodičmi a priebežne hodnotíme pokrok.

Ako sa vyhodnocuje pokrok dieťaťa? Je rodič pravidelne informovaný?

Áno, rodič je dôležitou súčasťou procesu. Pravidelne s ním komunikujeme – buď osobne alebo telefonicky. Neprezrádzame detaily z hry (z dôvodu dôvery medzi dieťaťom a terapeutom), ale hovoríme o témach, ktoré sa objavujú, o pokrokoch a o tom, ako môže rodič podporiť zmenu aj doma.

Niektorí rodičia si možno povedia: „Veď moje dieťa sa hrá stále doma, načo mu je terapia?“ – čo by ste im odpovedali?

Bežná hra doma je dôležitá, ale nie je vedená terapeutickým zámerom. V terapii hrou sledujeme symboliku hry, reakcie dieťaťa, opakovanie vzorcov, a cielene pracujeme s jeho potrebami. Dieťa dostáva štruktúru, oporu a bezpečie, ktoré doma niekedy nie je možné v takejto hĺbke poskytnúť – čo je úplne prirodzené.

Ako sa líši bežná hra od terapeutickej?

Bežná hra je spontánna a bez zámeru. Terapeutická hra má svoj rámec a cieľ. Terapeut dieťa v hre vníma, reaguje naň, reflektuje, pomenúva jeho emócie. Práve táto reflexia a sprievodca (terapeut) robia z bežnej hry terapeutický nástroj.

Čo by ste odkázali rodičom, ktorí cítia, že ich dieťa niečo trápi, ale nevedia presne čo?

Počúvajte ten vnútorný hlas. Rodičovské tušenie je často presné. Netreba čakať, kým sa problém zhorší – aj malé ťažkosti sa dajú krásne zvládnuť, ak ich začneme riešiť včas. Dieťa možno nedokáže povedať, čo sa deje, ale jeho správanie to hovorí zaň.

Kedy je ten správny čas požiadať o pomoc?

Hneď, keď máte pocit, že niečo nie je v poriadku. Nepotrebujete „diagnózu“ ani odporúčanie lekára. Stačí záujem a ochota pomôcť svojmu dieťaťu lepšie sa cítiť. Práve prevencia a včasná podpora sú kľúčom k zdravej psychike dieťaťa.

Chcete si Terapiu hrou vyskúšať?

Ozvite sa nám na +421 949 875 500, +421 905 934 449  alebo svetielko.po@gmail.com​  a dohodneme si termín v Centre Svetielko v Prešove na Mirka Nešpora 4A.